Duns Scotus vo františkánskej spiritualite

Popri zrevidovaní skutočného Scotovho diela aj niektoré Scotove dejinné i osobné okolnosti umožňujú vytušiť rozmer a črty jeho spirituality a zároveň predložiť, ako sa v jeho myslení a písání prejavuje jeho mimoriadna inteligencia i jedinečná duchovná osobnosť
V línii františkánského súladu medzi teóriou a praxou možeme uvažovať o Scotovej programovej téze, podľa ktorej teológiu chápe ako praxis. V úvode spisu Ordinatio jednoznačne tvrdí, že o Bohu "nie je možná špekulatívna veda", t.j. poznanie, ktoré si neuchováva podstatný vzťah k voli, ktorej predkladá božské dobro a volá ju k láskyplnej odpovedi na toto nekonečné dobro.