Editino očko

Vámoš v r. 1925 debutoval knižne zbierkou noviel Editino očko. Vyšla ako prvý zväzok novozaloženej Edície mladých slovenských autorov. Zaradil do nej príspevky publikované v časopise Svojeť a Mladé Slovensko. Novely sú výrazom autorovho pesimistického názoru na skutočnosť a skeptického vzťahu k človeku, ale aj naliehavej potreby varovať ho, usmerňovať a prevychovávať. Ako lekár uplatňoval v pohľade na človeka výrazné biologické hľadiská. Skúmal ho cez základné fyziologické funkcie a snažil sa postihnúť určujúce motivácie jeho správania sa a činov. Objavil uňho celý rad negatívnych vlastností, ako je egoizmus, pýcha, krutosť a i. Pesimisticko-skeptický svetonázor neviedol však Vámoša iba k defetizmu: ustavične osciloval medzi rezignáciou a vzburou. Z daného stavu videl iba jediné východisko - lásku k blížnemu. (Encyklopédia slovenských spisovateľov. Obzor : Bratislava, 1984)