Keď pŕchlo lístie

Autorka o cestovateľskej vášni moderného človeka hovorí ako o syndróme, ako o chorobe, a medzi riadkami sa spytuje: „Kam a načo sa tak ženieme? Usilujeme sa azda narúšať monotónnosť každodenného života? Alebo sa domnievame , že nás cestovanie zmení?“ Ide skôr o dojmopis, emocionálny záznam duše moderného človeka túžiaceho po kráse a nových dojmoch, ale aj schváteného úzkosťami z precivilizovanej epochy, ako aj z otupovania a vulgarizovania citovej stránky človeka.