Krutokradma

Chrobákovej spomienky, reflexie, vyznania a postrehy sa viažu k prvej polovici 90. rokov. Cez prizmu osobného sa autorka vyslovuje aj k širším spoločenským a myšlienkovým pohybom na Slovensku a naopak, na pozadí sociálnych a politických dejov pred čitateľom odkrýva svoj vnútorný zápas o dôstojnejšie podoby ľudského života.

Súkromné a verejné je tu spoluurčované autorkiným dynamickým vzťahom ku konvenciám a stereotypom, k ich popieraniu a prekonávaniu, ale aj etickým aspektom prekryvajúcim a prepájajúcim túto osobnú výpoveď v pravom slova zmysle.