Kumánska krv II.

Kráľ Ladislav, v dejinách známy pod prímením Kumánsky, vládol celých osemnásť rokov a mnohí šľachtici i veľmoži sa s ním pretekali v pijanstve a hýrivosti. V krajine nastal úplný rozvrat, prepukali vzbury, ale jej stav sa nijako nezlepšoval, práve naopak, panovník mal dobrú zámienku na trestné výpravy, ktoré zanechávali za sebou len biedu, útrapy, bôľ a žiaľ. Kráľ Ladislav upadal telesne i duševne ako praobyčajný nemravník a zhýralec, a tak smutne a odstrašujúco aj skončil, keď ho vlastní kumpáni zavraždili. Tieto udalosti a osud nešťastného kráľa pútavo zachytil autor v dvojdielnom románe „Kumánska krv“, ktorý priamo nadväzuje, i keď nie dejovo, aspoň časovo, na jeho román „Tatárska pohroma“.