Moje sny

Spomienková kniha, ktorá vyšla pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového
násilia v Slovenskej republike. Silné príbehy silnej (a zároveň aj veľmi krehkej) ženy, opisujúce
osudy ľudí, ktorých život bol úzko popretkávaný s genocídou Židov počas druhej
svetovej vojny. Autorka cítila potrebu o tom písať, jednak preto, lebo chcela (aspoň takýmto
spôsobom) svojmu otcovi postaviť pomník a po druhé dostala tento príkaz od doktora
Eislera, ktorý pochádzal z Hlohovca a v zbernom tábore v Žiline jej povedal: „Cítim, že vy
to prežijete, ale vašou úlohou bude opísať to, čo ste tu videli a zažili.“ A to nosila vo svojom
srdci dlhých štyridsať rokov.Deportáciu z celej rodiny pani Lipscherovej
a jej manžela prežili len oni dvaja. Závan novej nádeje po skončení vojny veľmi rýchlo
vystriedalo ponuré obdobie ďalšej diktatúry, a preto rok 1968 vnímali ako iskierku
znovuzrodenia, ktorá vyústila v ich novom domove vo Švajčiarsku. Celý svoj život však
(spolu s manželom Ladislavom) pracovala na znovu sprítomnení židovskej tradície a židovských dejín.