Na samotu sa nezomiera. Len to občas bolí. Kurevsky.

Boli mladí a vášniví a netúžili po ničom inom ako po láske. Rovnako, ako tí, čo svoje sny premŕvajú medzi prstami už len ako staré fotografie. Život však nie je rozprávka a aj vysnená láska sa občas dokáže zmeniť na nečakane boľavú realitu. Ak sme v prvom dieli Na lásku sa nezomiera boli svedkami lásky v jej najkrajších i najzvrhlejších podobách, teraz máme pred očami jej protipól - samotu. Samotu, ktorá človeka pritlačí k múru depresie, no dokáže prekvapivo zmiznúť, ak človek nájde cestu k svojim blízkym. I samotu, keď už zomrela nádej. A potom to naozaj bolí kurevsky.