Nejla

„... Držali sa za ruky, stáli spolu a pozerali sa na strom. Slnko im vrelo svietilo na chrbát. Drobné vtáčiky poletovali medzi stromami dnu a von a vôňa rôznych kvetov spôsobovala, že sa obaja cítili tak živo a zamilovane. „Hamid, urobme tento strom našim“ a Hamid sa pozrel hlboko do jej hnedých očí, ktoré obsahovali plný vesmír tajomstiev, no napriek tomu boli praktické, láskavé a leskli sa životom. „Naozaj sa chceš so mnou o všetko podeliť, že? ...“

... no na konci Nejlu stála láska k Hamidovi všetko ...