Niet ďalej cesty / Ohne nenávisti / Strmý vietor

Tri romány Jána Pohronského sú diela vážne a hlboké, o veľkej láske, veľkej nenávisti a veľkom utrpení. Preto sú veľmi ľudské a pôsobivé.


V krehkej lyrickej próze Niet ďalej cesty sa hovorí o ťažkých osudoch slovenského pacholka, ktorý sa prebíja životom, hľadajúc lásku a šťastie, kým nepríde k medzníku, čo mu nedovoľuje ďalej kráčať, žiť ani myslieť.

V románe Ohne nenávisti dal autor prednosť nenávisti pred láskou. Brat na smrť nenávidel brata, muž vlastnú ženu, sused suseda... Prameňom nenávisti bola túžba po bohatstve, chamtivosť, ktorá zaslepovala ľuďom oči, srdcia menila na kameň a neraz vyvolala hrozné, krvavé tragédie.

Román Strmý vietor čerpá námet z prostredia starej horehronskej dediny. V baladickom rozprávaní autor približuje osobné a citové peripetie poloosirelého chlapca, neskôr mládenca a mladého dospelého muža.