Porcelán

Texty v debutovej básnickej knihe Veroniky Kolejákovej Porcelán prepájajú intímnu skúsenosť so znepokojivou laboratórnou optikou: telo je pozorované, klasifikované, tvarované, vystavené tlaku a deformácii, a zároveň prežívané zvnútra ako miesto napätia a zraniteľnosti. Výrazným prvkom je ženská skúsenosť práce, starostlivosti a sebatvorby. Dôležitou vrstvou cyklov sú rodinné vzťahoch a rozličné stratégie prežívania v ich dysfunkčných podobách. Objavujú sa každodenné prostredia – škola, práca, domácnosť či zdravotnícke zariadenia –, v ktorých sa odohrávajú malé aj zásadné konflikty. Do popredia vystupujú aj skúsenosti detstva a dospievania: situácie poníženia, vzdoru aj izolácie. Prežitie a definovanie seba sa deje ako séria prispôsobení, opráv a deformácií. Blízkosť je možná len nepriamo, v zástupných gestách, skutočný kontakt je nedostupný alebo rizikový. Porcelán tak slovenskú poéziu obohacuje o nový výrazný a nenápadne sebavedomý autorský hlas.