Rukoväť umenia manželského
Príručka Willyho Breinholsta prichádza na náš knižný trh naozaj v hodine dvanástej — keď muži začínajú dvíhať hlavy a dožadovať sa emancipácie. Autor, skúsený taktik, nás učí, ako si uchrániť aspoň zvyšky svojich práv — a to pokojnou, nekrvavou cestou, bez hádky a škandálov, len s využitím príslovečného mužského intelektu. Od umenia, ako v drahej reštaurácii presvedčiť dámu svojho srdca, aby dobrovoľne odišla, cez umenie uniknúť pochybným pôžitkom koncertov a iných kultúrnych nástrah a ukradnúť si chvíľu na nejaký ten pohárik s priateľmi, až po diskrétne umenie nenápadne zahnúť od rodinného krbu, sa klenie odvážny oblúk Breinholstovho učenia manželskej sebaobrany, ktoré by mal z existenčných dôvodov ovládať každý muž.
Pud sebazáchovy by velil aby sa RUKOVÄŤ UMENIA MANŽELSKÉHO predávala pod pultom výlučne mužom. Bolo by však egoistické a nedôstojné nás gavalierov pripraviť dámy o pôžitok z autorovho neodolateľného rozprávačského talentu. Breinholst totiž nie je z rodu veľkých satirikov, ohňom a sírou vypaľujúcich nemravy spoločnosti; je skôr bystrý pozorovateľ, ktorý s chápavým úsmevom sleduje hmýrenie obyčajných ľudí okolo seba, ich všedné starosti a drobná radosti. Nekonštruuje krkolomné komické situácie a zápletky, dokáže vidieť smiešnu stránku tých najvšednejších faktov. Domýšľa súvislosti, vzťahy obklopujúce moderného človeka a dovádza ich ku krátkemu spojeniu, iskra ktorého nás presvecuje až do žalúdka. Na komornom javisku normálnej rodiny predvádza naše drobné i väčšie hriechy a vlastnosti — nie aby nás odsudzoval, ale aby nás pobavil. No nejeden z týchto príbehov všedného manželského dňa hovorí v podtexte možno i viac, než oficiálne priznáva.
Ak je Willymu Breinholstovi niečo bytostne cudzie, je to snaha poúčať a naprávať v štýle „úžitkovej“ či „komunálnej“ satiry; jeho zásadou je „žiť a nechať žiť“. Svojimi samopašnými nápadmi a nezničiteľným optimizmom však prežaruje náš všedný deň, robí nám ho znesiteľnejším. Zmenšuje naše problémy a trápenia, aby sme ich dokázali uniesť. Patrí do každej lekárničky ako liek proti chmúrnym dňom.
Pud sebazáchovy by velil aby sa RUKOVÄŤ UMENIA MANŽELSKÉHO predávala pod pultom výlučne mužom. Bolo by však egoistické a nedôstojné nás gavalierov pripraviť dámy o pôžitok z autorovho neodolateľného rozprávačského talentu. Breinholst totiž nie je z rodu veľkých satirikov, ohňom a sírou vypaľujúcich nemravy spoločnosti; je skôr bystrý pozorovateľ, ktorý s chápavým úsmevom sleduje hmýrenie obyčajných ľudí okolo seba, ich všedné starosti a drobná radosti. Nekonštruuje krkolomné komické situácie a zápletky, dokáže vidieť smiešnu stránku tých najvšednejších faktov. Domýšľa súvislosti, vzťahy obklopujúce moderného človeka a dovádza ich ku krátkemu spojeniu, iskra ktorého nás presvecuje až do žalúdka. Na komornom javisku normálnej rodiny predvádza naše drobné i väčšie hriechy a vlastnosti — nie aby nás odsudzoval, ale aby nás pobavil. No nejeden z týchto príbehov všedného manželského dňa hovorí v podtexte možno i viac, než oficiálne priznáva.
Ak je Willymu Breinholstovi niečo bytostne cudzie, je to snaha poúčať a naprávať v štýle „úžitkovej“ či „komunálnej“ satiry; jeho zásadou je „žiť a nechať žiť“. Svojimi samopašnými nápadmi a nezničiteľným optimizmom však prežaruje náš všedný deň, robí nám ho znesiteľnejším. Zmenšuje naše problémy a trápenia, aby sme ich dokázali uniesť. Patrí do každej lekárničky ako liek proti chmúrnym dňom.
Komentáře
Přihlas se, abys mohl/a přidat komentář.
Zatím žádné komentáře. Buď první!