Sangaku

Macsovszkého analyticko-meditatívny prístup k písaniu sa v zbierke Sangaku (1998) prejavil výrazovou, kompozičnou aj tvarovou dekoncentráciou jednotlivých textov. Autor si zakladá na mnohonásobnom zaostrovaní na predmet záujmu, na simultánnych a paralelných definíciách a redefiníciách, sylogizmoch a paradoxoch, ktoré obnažujú limitovanosť myšlienkových stereotypov. Pokračuje v tematizovaní písania ako eskamotérstva a manipulovania. Inovatívnym momentom je aplikovanie vyskúšaných dekonštruktívnych postupov na sféru telesnosti, erotiky a sexuality. Opiera sa pritom o sterilný, chladný jazyk kyberpornografie a biochémie, takže pôsobí zvlášť dráždivo. Na určujúcu funkciu princípu slasti ostatne odkazuje aj barokové rozkošatenie textov. Pevnou zložkou básnikovej aktivity sa popri sústavnom osvojovaní cudzích textov stáva aj manipulovanie s vlastnými minulými textami. (Napr. cestou rewritingu už uverejnených starších básní.)