Literatura světová
Siete
Románom SIETE, ktorý bol odmenený roku 1967 cenou týždenníka NIN, predstavujeme slovenskému čitateľovi srbského spisovateľa Ericha Koša, zapĺňajúc tak opäť jednu medzeru v prekladoch z literatúr národov Juhoslávie.
SIETE sú symbolom jestvovania človeka v spoločnosti — medziľudské vzťahy, citové putá, 2väzky, povinnosti, konvencia, zvyk — to ony sputnávajú a opantávajú hrdinu Košovho románu Alexandra Kordu, ktorý túži odísť od rodiny, ženy i priateľov a absolútne slobodný a nezávislý na nikom, nemajúc povinnosti voči nikomu, žiť nepoznaný, prostým a plným životom. Osamotený sa túla nočným Belehradom a uvedomuje si svoju ľahostajnosť voči ľudskému hmýreniu, pri pohľade na vlastnú milenku s iným mužom pocíti iba uľahčenie, že sa nechutná záležitosť hladko skončila... Sadne do auta a odchádza z mesta, aby sa zastavil náhodne v krčmičke, v prímorskej rybárskej dedine. Prenocuje tu a rozhodne sa ostať na neurčito. Počiatočný pocit šťastia a slobody, spestrený nenáročnou ľúbostnou epizodkou s Ginou, zmarí reťaz nešťastných náhod a intríg, do ktorých ho i toto idylické prostredie nebadane, ale neúprosne zamotáva. Postupne zisťuje, že život je ako rybárska sieť - pospletaný zo vzťahov, náklonností, nenávisti, záväzkov, povinností, a že sa z nich nemožno vymaniť. Vyrovnaný, zotavený psychicky i telesne, odhodlá sa prijať ponuku ústavu, kde pracuje, na dvojročné zahraničné štipendium, a opustiť Ginu bez rozlúčky. V deň odchodu vyberie sa s Ginou na člne do Olivovej zátoky pozberať nastavené siete. Pri uvoľňovaní slučky pod hladinou uviazne nohou v sieti a utopí sa.
SIETE sú symbolom jestvovania človeka v spoločnosti — medziľudské vzťahy, citové putá, 2väzky, povinnosti, konvencia, zvyk — to ony sputnávajú a opantávajú hrdinu Košovho románu Alexandra Kordu, ktorý túži odísť od rodiny, ženy i priateľov a absolútne slobodný a nezávislý na nikom, nemajúc povinnosti voči nikomu, žiť nepoznaný, prostým a plným životom. Osamotený sa túla nočným Belehradom a uvedomuje si svoju ľahostajnosť voči ľudskému hmýreniu, pri pohľade na vlastnú milenku s iným mužom pocíti iba uľahčenie, že sa nechutná záležitosť hladko skončila... Sadne do auta a odchádza z mesta, aby sa zastavil náhodne v krčmičke, v prímorskej rybárskej dedine. Prenocuje tu a rozhodne sa ostať na neurčito. Počiatočný pocit šťastia a slobody, spestrený nenáročnou ľúbostnou epizodkou s Ginou, zmarí reťaz nešťastných náhod a intríg, do ktorých ho i toto idylické prostredie nebadane, ale neúprosne zamotáva. Postupne zisťuje, že život je ako rybárska sieť - pospletaný zo vzťahov, náklonností, nenávisti, záväzkov, povinností, a že sa z nich nemožno vymaniť. Vyrovnaný, zotavený psychicky i telesne, odhodlá sa prijať ponuku ústavu, kde pracuje, na dvojročné zahraničné štipendium, a opustiť Ginu bez rozlúčky. V deň odchodu vyberie sa s Ginou na člne do Olivovej zátoky pozberať nastavené siete. Pri uvoľňovaní slučky pod hladinou uviazne nohou v sieti a utopí sa.
