Srdce v nepohode

Jiménez uplaťnuje moderné postupy, starostlivo si volí básnický útvar a metrický půdorys, sleduje prísnu ekonómiu výrazových prostriedkov. Dospieva k lyrike vysokej účinnosti. Hlavný doraz položil na smyslové vnemy. V jeho tvorbe sa začína nenápadná, ale presvedčivá dekompozícia symbolizmu, narušení egocentrického hermetizmu metódou poetickej reflexie, pričom sa uplatňuje najmä básnikovo výtvarne cítenie, ktoré obohacuje obraznosť jeho poézie.