Ulička nádeje

Speranzella alebo Ulička nádeje, jeden z Bernariho najvýznamnejších románov, kotví v pohnutom prelomovom čase tesne po skončení druhej svetovej vojny, keď Taliansko obsadili spojenecké vojská a krajina sa zmietala v neistých predstavách o budúcnosti, medzi možnou monarchiou a republikou. Vyhranenými neorealistickými románovými postupmi s mocným účinkom vstupujú do nášho vedomia pomery vtedajšieho Talianska, výborne zovšeobecnené jedinou neapolskou uličkou: nielen existenčná neistota drobných ľudí, lež aj zúfalá zaostalosť a nevedomosť, ktorou ľahko manipuluje cirkev i monarchisti, tragickosť ľudských osudov, najmä osudu dospievajúceho dievčaťa Nanniny.