V znamení Raka
Rozsiahle dielo najvýznamnejšieho žijúceho spisovateľa spriateleného Rumunska (obsahuje 150 zväzkov!) je ustavične v stredobode pozornosti domáceho čitateľa a nachádza živú ozvenu i vo svete. Sadoveanov robustný epický talent, jeho nevšedný zmysel pre dramatičnosť príbehu, znásobovaný jemným, básnickým videním všetkého, čohokoľvek sa dotkne, mali sme dosiaľ možnosť obdivovať v troch prekladoch z jeho diela: v románoch Horalka a Mitrea Cocor a vo výbere z jeho poviedkárskej tvorby.
Mihail Sadoveanu (nar. roku 1880 v rodine moldavských roľníkov) vynikol pritom nielen románmi a poviedkami zo súčasného rumunského života, ale aj sériou historických románov. Medzi najčítanejšie z nich patria: Sokoli, Rod Soimărescovcov, Svadba princeznej Ruxandy, Bratia Jderovci, Biely prameň i V znamení Raka, z ktorých posledný pokladajú niektorí rumunskí kritici za jeho najvydarenejšie dielo historické.
Podkladom pre napísanie tohto románu bola Sadoveanovi stará kronika o jednom z najukrutnejších moldavských vladárov a o láske dvoch mladých ľudí, ktorých rozdelila priepasť znepriatelených rodov. Okolo tejto ľúbostnej zápletky rozvíja sa pred našimi očami široký obraz mravov a zvykov 17. storočia, obraz nešťastného Moldavska, gniaveného tureckými dobyvateľmi i domácimi zemepánmi. Rozprávačské umenie spisovateľovo uplatnilo sa tu v plnej miere. Akoby bol chcel čo najväčšmi zostať verný štýlu kronikárovmu, nezabieha nikde do opisnosti a lyrických odbočení, rozpráva triezvo, drží sa úzkostlivo deja - a výsledkom je dojímavá legenda, tragická, jemne snovaná povesť. Autor sa v nej zámerne vyhol konštrukcii moderného románu, jeho viackoľajnosti príbehov, záľube v odbočeniach a úvahách. Jeho reč je vyrovnaná a prísne organizovaná, no pritom aj tu nie bez onoho príznačného sadoveanovského lyrického podtónu, ktorý si tak neodvolateľne podmaňuje čitateľa.
Sadoveanov Alecu a Catrina pripomenú nám nevdojak dve nezabudnuteľné postavy svetovej drámy: Shakespearovho Romea a Júliu. Nie neprávom. I keď pod inou oblohou a v inch časoch, i keď nie v presnej obmene, ich dráma bola rovnaká. A v rumunskom rúchu, veríme, našli si tiež svojho zvrchovaného majstra. (záložka knihy)
Mihail Sadoveanu (nar. roku 1880 v rodine moldavských roľníkov) vynikol pritom nielen románmi a poviedkami zo súčasného rumunského života, ale aj sériou historických románov. Medzi najčítanejšie z nich patria: Sokoli, Rod Soimărescovcov, Svadba princeznej Ruxandy, Bratia Jderovci, Biely prameň i V znamení Raka, z ktorých posledný pokladajú niektorí rumunskí kritici za jeho najvydarenejšie dielo historické.
Podkladom pre napísanie tohto románu bola Sadoveanovi stará kronika o jednom z najukrutnejších moldavských vladárov a o láske dvoch mladých ľudí, ktorých rozdelila priepasť znepriatelených rodov. Okolo tejto ľúbostnej zápletky rozvíja sa pred našimi očami široký obraz mravov a zvykov 17. storočia, obraz nešťastného Moldavska, gniaveného tureckými dobyvateľmi i domácimi zemepánmi. Rozprávačské umenie spisovateľovo uplatnilo sa tu v plnej miere. Akoby bol chcel čo najväčšmi zostať verný štýlu kronikárovmu, nezabieha nikde do opisnosti a lyrických odbočení, rozpráva triezvo, drží sa úzkostlivo deja - a výsledkom je dojímavá legenda, tragická, jemne snovaná povesť. Autor sa v nej zámerne vyhol konštrukcii moderného románu, jeho viackoľajnosti príbehov, záľube v odbočeniach a úvahách. Jeho reč je vyrovnaná a prísne organizovaná, no pritom aj tu nie bez onoho príznačného sadoveanovského lyrického podtónu, ktorý si tak neodvolateľne podmaňuje čitateľa.
Sadoveanov Alecu a Catrina pripomenú nám nevdojak dve nezabudnuteľné postavy svetovej drámy: Shakespearovho Romea a Júliu. Nie neprávom. I keď pod inou oblohou a v inch časoch, i keď nie v presnej obmene, ich dráma bola rovnaká. A v rumunskom rúchu, veríme, našli si tiež svojho zvrchovaného majstra. (záložka knihy)
Komentáře
Přihlas se, abys mohl/a přidat komentář.
Zatím žádné komentáře. Buď první!