Veľká hra

Veľká hra je v podstate akousi studenou vojnou 19. storočia. Súčasné narastajúce geopolitické napätie je doslova návratom k starým – zdalo by sa, že navždy minulým – koncepciám politického a aj religiózneho súperenia na teritóriách bývalého imperátorského Ruska a neskôr Sovietskeho zväzu. Ruské impérium motivovalo svoje rozšírenie na juh túžbou zastaviť nájazdy miestnych národov na svoje územie, získať prístup k stredoázijským tovarom, najmä bavlne.

Generálmajor L. F. Kostenko, ktorý stál na čele ázijskej časti hlavného štábu a bol prominentným vojenským orientalistom, sa o tejto otázke vyjadril veľmi diplomaticky: „Rusko v jeho postupnom pohybe do Strednej Ázie nevedú samoľúbe plány ani nijaké iné samoúčelné výpočty, iba túžba upokojiť tento región, dať impulz jeho výrobným silám a otvoriť čo najkratšiu cestu predaju turkestanských produktov v európskej časti Ruska. Zo strany Veľkej Británie vysvetlil H. J. Mackinder konfrontáciu s Ruskom zápasom s „pevninskými mocnosťami“ (Materik, Heartland), ktoré vždy predstavovali hrozbu pre každú námornú veľmoc (Oceánia), čo neskôr (v roku 1949) vo svojom románe 1984 literárne opísal George Orwell. Britská elita bola
zároveň znepokojená problémom obrany Indie, pretože historicky sa všetky tamojšie invázie uskutočňovali z vnútra Strednej Ázie (Alexander Veľký, Bábur atď.) a mnohí z popredných Britov verili podvrhnutému testamentu Petra Veľkého, podľa ktorého sa Rusi mali zmocniť práve Indie, čiže subkontinentu, ktorý bol hlavným zdrojom príjmov Británie.