Verše

Kraskove básne v tejto zbierke sú inšpirované dvoma skutočnosťami: láskou k svojej snúbenici (Hôrne kvety vädnú, Tak nedočkavo, Dnes) a bytostným primknutím sa k domovu (Doma, Otrok, Otcova roľa). Reaguje v nich aj na sociálne a národnostné otázky. Vyslovuje nádej, že napriek ťažkým pomerom, v ktorých žil slovenský ľud pred 1. svetovou vojnou, príde raz čas slobody.
Vo svojich básňach využíval symboly, napr.: topoľ – symbol pesimizmu, otcova roľa – rodný kraj.