Vražda na samote

Bolo ich deväť. Oslavovali štyridsiatku inžiniera Insberga. Na jeho chate hlboko v lesoch, odrezanej od sveta. November útočil na domec všetkým, čo mal vo svojom arzenáli, ranou tmou, vetriskom, bičujúcim lejakom, zimou … Márne. Vnútri to skoro nikto nebral na vedomie, nič nerušilo pohodu. V hale blčal kozub, vyhrával magnetofón; hluk, krik, hostia pili, jedli, tancovali, tmolili sa po dome — nenadarmo ich domáci pán ešte poobede hrdo po ňom povodil — a ak niekto chcel dať prednosť samote a tichu, mohol sa utiahnuť do niektorej útulnej spalničky. Trochu rušivo zapôsobí fakt, keď vystrašená Rasma, domáca pani, zháňa svojho' muža...