Literatura světová
Všeličo o sekvojovcoch a čase
Má desať rokov a chystá sa na svoje prvé dobrodružstvo – cestu lietadlom k starým rodičom do Nórska – v čase, keď v 70. rokoch 20. storočia „z Islandu cestovali do zahraničia len letušky a politici“. Dlhé letné prázdniny na „horúcom“ juhu, neďaleko Stavangeru, kde – na rozdiel od Islandu – sú stromy a muži v šortkách a čoskoro aj noví priatelia. „Babka a dedko. Dve slová, ktoré dokážu človeka utešiť ako náboženstvo, ako obrovská borovica.“
Nestáva sa často, aby sa dve knižky toho istého autora, ktorých pôvodné vydanie oddeľuje vyše dvadsaťročie, tak vzácne, zvláštne a zaujímavo dopĺňali a jedna druhú nasvecovali, ako je to v prípade Žltej ponorky (2022, u nás 2024, Artforum) a Všeličo o sekvojovcoch a čase (2001, u nás 2025, Artforum) islandského spisovateľa Jóna Kalmana Stefánssona. Slovenské preklady delí iba rok, tak si čitateľky a čitatelia oboch kníh budú môcť to prepojenie užiť. Žltá ponorka bola obsiahlejšia a jej najčarovnejšou časťou bolo spomínanie na letá strávené vysoko na severe u macochinej rodiny. Rozprávačom Sekvojovcov je tiež malý chlapec, tentoraz trávi prázdniny u babky s dedkom v Nórsku. Nie je to však „obyčajná“ kniha o detstve, je stefánssonovsky povýšená na poetickú esej o plynutí času, zrode a zániku, o životnej potrebe mať sa o koho oprieť, aby sme nespadli, sekvojovec, najväčší druh stromu na svete, je na to ako stvorený.
Nestáva sa často, aby sa dve knižky toho istého autora, ktorých pôvodné vydanie oddeľuje vyše dvadsaťročie, tak vzácne, zvláštne a zaujímavo dopĺňali a jedna druhú nasvecovali, ako je to v prípade Žltej ponorky (2022, u nás 2024, Artforum) a Všeličo o sekvojovcoch a čase (2001, u nás 2025, Artforum) islandského spisovateľa Jóna Kalmana Stefánssona. Slovenské preklady delí iba rok, tak si čitateľky a čitatelia oboch kníh budú môcť to prepojenie užiť. Žltá ponorka bola obsiahlejšia a jej najčarovnejšou časťou bolo spomínanie na letá strávené vysoko na severe u macochinej rodiny. Rozprávačom Sekvojovcov je tiež malý chlapec, tentoraz trávi prázdniny u babky s dedkom v Nórsku. Nie je to však „obyčajná“ kniha o detstve, je stefánssonovsky povýšená na poetickú esej o plynutí času, zrode a zániku, o životnej potrebe mať sa o koho oprieť, aby sme nespadli, sekvojovec, najväčší druh stromu na svete, je na to ako stvorený.
