Wieniawského legenda

Pozoruhodný epický talent Ladislava Nádašiho-Jégého sa naplno rozvil predovšetkým v historickej tematike. Už prvá historická novela Wieniawského legenda (1922) prekvapila slovenskú kritiku a presvedčila ju, že do slovenskej literatúry vstúpil zrelý umelec. Kratšie historické prózy v tomto výbere dokumentujú autorov svojský pohľad na človeka a na život vôbec. Nezaujímajú ho historické fakty, ale usiluje sa postihnúť podstatu človeka a jeho konania. Dochádza pritom k presvedčeniu, že sa v hlavných črtách v priebehu dejín nemení a jeho činnosť určujú pudy a vášne. Celkový charakter Jégého próz nie je pesimistický, lebo verí, že sa v človeku skrývajú aj veľké duchovné a mravné hodnoty, ktoré ho vymania z tmy prírodnej minulosti a povedú k svetlu ľudskosti a slobode.