Záružlie a lekno

V samostatnom básnickom debute Záružlie a lekno (1967) sa prezentoval ako básnik spontánneho lyrizmu, v tematickej i poetologickej rovine otvorene sa hlásiaci k inšpiračným zdrojom rómskej Pudovej slovesnosti, no zároveň racionálne využívajúci zistenia modernej európskej poézie, najmä poetizmu. Z tematického hľadiska tu dominuje prírodná, ľúbostná a sociálna lyrika s výrazným baladickým ladením.