Zbohom akropola

Tak,ako mozaika,ktorej krása nie je len v rozmanitosti farieb,ale predovšetkým v obraze,ktorý sa akoby zázrakom vynára z mora kamienkov,tak sa v tomto románe prelínajú epizódy ľudských osudov,aby sa výrazne zajagala tragická láska Martina a Zlatiny.Autor na ich životnom osude prehlbuje svoje úvahy o malých radostiach a večných ľudských hodnotách,o efermérnosti života,o zmysle ohňa,o teple a strádaní,o tvorivých podnetoch.